Prvé ráno v Ríme sme začali svätou omšou. Po nej sme sa naraňajkovali a vybrali sa na vlak, ktorý nás zaviezol až do srdca Ríma. Prvé nádychy rímskeho vzduchu boli pre poniektorých naozaj prvé a oči niektorých sa po prvý raz zahľadeli na kupolu baziliky sv. Petra, ktorá sa vypínala v diaľke. Nastúpili sme na známu autobusovú linku č. 64 a spoza okien sme sledovali rímske ulice. Vystúpili sme pred Kapitolom, ktorý nás zaujal svojou majestátnosťou. Počas výkladu o. Juraja o tomto mieste i o iných, kam naše kroky povedú, sme si ani akoby nevšímali čulý dopravný ruch. Urobili sme zopár fotografií a kráčali sme hore popri Kapitole. Zrazu sme sa ocitli v antickom Ríme, na ktorý sme pozerali zhora a z rozprávania o. Juraja sme mali vtedajší život ako na dlani. Práve do pamiatok antického Ríma zapustilo kresťanstvo hlboké korene a premenilo ho na srdce Katolíckej cirkvi. Z diaľky nás už svojou krásou a veľkosťou volalo Koloseum. Náš úžasný sprievodca Rímom nám porozprával niečo z histórie a nastal čas aj na kratšiu pauzu a rozchod. Po občerstvení sa sme sa presunuli k Bazilike sv. Klimenta, ktorá je aj miestom odpočinku sv. Cyrila. Stretli sme sa tam aj s inými Slovenskými pútnikmi. Zotrvali sme v modlitbe a vyprosovali si milosti na príhovor solúnskych bratov. Rímske slnko ukazovalo svoju silu a my sme pokračovali na jeden z rímskych pahorkov k Bazilike svätého Jána v Lateráne. Pred bazilikou nám o. Juraj priblížil dejiny späté s týmto miestom. Náš pohľad zaujal aj egyptský obelisk na námestí pred bazilikou, ktorý je najvyšším monolitickým obeliskom na svete. Naše oči sa zahľadeli aj na Lateránsky palác (niekdajšie sídlo pápežov) a navštívili sme aj osemstenné lateránske baptistérium (miesto určené na vysluhovanie sviatosti krstu). Po prehliadke baziliky sme mali opäť voľnú chvíľu, ktorú mnohí z nás využili na osobnú modlitbu v bazilike alebo išli vystúpiť po Svätých schodoch, ktoré boli nablízku. Po mnohých duchovných zážitkoch pokračovala naša púť na další rímsky pahorok k Bazilike Santa Maria Maggiore. A táto bazilika, ktorej vznik je spájaný s legendou o zázračnom snežení uprostred leta a dvojitým mariánskym zjavením, je spätá aj s dejinnými našich národov, keďže na tomto mieste bolo v roku 867 udelené pápežom Hadriánom II. povolenie používania staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Po prehliadke baziliky, modlitbách a občertvení sa výbornou vodou, ktorá je v Ríme dostupná skoro na každom kroku vo fontánkach, sme sa vybrali smerom na Piazza del Popolo. Naše kroky viedli aj do blízkej Baziliky Santa Maria del Popolo. O. Juraj je v Ríme ako doma, a tak sme sa spolu s ním cítili aj my. Rýchla cesta metrom s prestupom na najrušnejšej rímskej stanici Termini, sprevádzaná spevom a hrou miestnych umelcov, nás priviedla až na Španielské námestie, ktoré je významné 135 schodmi vedúcimi až ku kostolu Trinità dei Monti, odkiaľ sa nám poskytol nádherný výhľad na Rím. História podaná o. Jurajom, rozchod, fotografovanie, výborná voda na osvieženie a možnosť poklony Sviatosti oltárnej v spomínanom kostole pomaly zakončili další deň našej púte. Čakala nás cesta naspäť na ubytovanie a chutná večera. Další deň sme začali podobne. Vo vlaku i v metre bolo počuť stále čoraz viac slovenčiny. Asi po štyridsiatich minútach cesty sme vystúpili až za rímskymi hradbami. Našim cieľom bola Bazilika sv. Pavla. Na nádvorí pred bazilikou nám o. Juraj vyrozprával históriu tohto miesta. Pri pohľade na okovy svätého Pavla sme mohli uvažovať nad tým, ako vážne to myslíme s nasledovaním Krista aj za cenu nepríjemností či prenasledovania. Po krásnom duchovnom zážitku sme sa vrátili naspäť za hradby do Ríma a ďalšími zastávkami nášho putovania boli Fontána di Trevi, Panteón a Piazza Navona, ktoré by nemal vynechať žiadny turista. Po rozchode sme putovali ďalej, čoraz bližšie k Vatikánu. Cestou nás naši otcovia predstavení pozvali na zmrzlinu, ktorá bola výborná a priniesla túžené osvieženie. Ešte pár krokov s kornútkom v rukách a pred nami stál Anjelský hrad. Na moste nad Tiberom nám o. Juraj znovu povedal podstatné informácie. Práve odbíjala hodina milosrdenstva, keď sa naše oči zahľadeli doľava na v diaľke sa vypínajúcu majestátnu Baziliku sv. Petra a cieľ nášho putovania – Vatikán. Po príchode na Námestie sv. Petra sme si vypočuli históriu aj podstatné informácie a rozpŕchli sme sa po okolí. Pamätihodnosti, miesta, po ktorých kráčali apoštoli aj mnohí svätí, miesta nasýtené modlitbami, Peter dnešných čias... to všetko bolo tak blízko. Okrem týchto úžasných vecí však nastal čas aj na nákup suvenírov, devocionálií, rímskych košiel... S Námestím sme sa rozlúčili len na krátko a odobrali sa naspäť na ubytovanie a večeru. Cestou vlakom sme stretli dalších Slovákov, s ktorými sme zdieľali svoje zážitky. Cieľom a vyvrcholením ďalšieho dňa bola audiencia s pápežom Františkom v aule Pavla VI. z príležitosti ďakovnej púte za návštevu Svätého Otca na Slovensku. Audiencie sa zúčastnil aj náš otec kardinál Tomko. Pápež František nás veľmi vrelo privítal v našom rodnom jazyku a v príhovore nám pripomenul, že si stretnutia s nami na Slovensku v septembri 2021 nosí vo svojom srdci. Svätý Otec nás podporil, aby sme išli ďalej s odvahou, aby ovocie jeho apoštolskej cesty dozrelo a aby sme sa zaňho modlili, lebo On sa za nás – za naše rodiny a za náš ušlachtilý ľud modlí. Po audiencii plnej radosti, načerpania duchovných síl a požehnania od Svätého Otca sme sa presunuli priamo do Baziliky sv. Petra, v ktorej sme spoločne ďakovali svätou omšou. Po skončení sv. omše nasledovala prehliadka baziliky, aj čas na osobnú modlitbu, pri ktorej bola príležitosť spolu so Šimonom–Petrom dať - alebo skôr hľadať - odpoveď na Ježišovu otázku: „ ... máš ma rád?“ Nadchnutí krásou baziliky a pohnutí slovami Svätého Otca Františka sme vyšli na Námestie sv. Petra, spravili si spoločnú fotografiu a rozlúčili sa s Vatikánom aj Rímom. Ešte z vlaku sme sa cez okna dívali na v diaľke sa strácajúcu kupolu Baziliky sv. Petra. Ráno po svätej omši a raňajkách viedli naše ďalšie pútnické kroky do Assisi – na miesta, ktoré sú úzko späté so životom sv. Františka a sv. Kláry. Navštívili sme baziliky tohto jedinečného miesta, poprechádzali sme sa malebnými uličkami, občerstvili sa, kúpili nejaké suveníry a v závere našej návštevy v Assisi sme sa stretli aj s otcom Kamilom Raganom, ktorý už viac rokov pôsobí v talianskej diecéze Spoleto - Norcia. O. Kamil nás povzbudil svojimi slovami, obdaril nás sladkou pochúťkou a poprial nám šťastnú cestu. Našu púť sme zakončili v meste s najväčším elipsovitým námestí v Európe – v Padove – rodisku sv. Antona, ktorý je patrónom nášho seminárneho kostola. Po príchode do Padovy sme sa ubytovali v obnovených priestoroch bývalého kňazského seminára. Večeru sme mali v blízkej novej reštaurácii, ktorej sme boli prvými hosťami. Ráno sme vyrazili do centra Padovy; navštívili a prezreli sme si významné pamiatky a Baziliku sv. Antona. Pri hrobe tohto – nám blízkeho svätca sme si vyprosovali kazateľské schopnosti. V kaplnke v areáli Baziliky sme mali svätú omšu. Potom nasledovala ešte chvíľa voľna na osobné modlitby, prehliadku centra mesta a nákup suvenírov. Následne sme sa presunuli k autobusu, rozlúčili sa s Padovou a zároveň aj s Talianskom. Naša ďakovná púť bola na konci. Cestou domov v autobuse nechýbali modlitby, spev, oddych a rozprávanie o úžasných zážitkoch. Po dvanástich hodinách cesty sme sa s načerpanými duchovnými silami a povzbudení vo viere vrátili na Slovensko. Najmä našim šoférom, ale aj nám všetkým navzájom zaznel potlesk a vystúpili sme na našu rodnú zem. Za všetky milosti, ktorými nás Pán pri tejto ďakovnej púti obdaril, za všetkých, ktorí boli jej súčasťou, a aj za možnosť zúčastniť sa na nej a šťastne sa vrátiť späť, nech Bohu patrí naše VĎAKA.