Ako je to už v poslednom čase zvykom, aj tento rok sa uskutočnila púť Slovenských a Českých bohoslovcov na Velehrad. Toho roku to bola už deviata púť. Tohto stretnutia sa zúčastnil aj náš kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach. Odchádzalo sa v piatok pred obedom s dvoma predstavenými a 37 bohoslovcami. Na Velehrade nás čakal vicerektor otec Kačmar a ešte dvaja bohoslovci. Naša prvá zastávka však nebol Velehrad, ale malé mestečko Napajedla, kde sme po otváracej svätej omši ktorá sa konala o 18:00 hod. rozdelili do jednotlivých rodín, ktoré nás prijali ako vlastných. Stretnutie všetkých bohoslovcov sa konalo až v sobotu a to zo začiatkom o 9:30 hod. Úvodným duchovným slovkom, ktoré mal profesor Olomovskej univerzity Michal Altricht. Ďalším programom bola modlitba sv. ruženca a to v slovenskom, českom, latinskom a cirkevnoslovenskom jazyku. Po ruženci nasledovala slávnostná omša, ktorú celebroval Olomovský arcibiskup Mons. Ján Graubner. Táto omša bola aj za účasti mnohých kňazov, predstavených a dokonca aj slovenského biskupa, Mons. Tomáša Galisa, žilinského diecézneho biskupa. V homílií otec arcibiskup poukázal na príklad Solúnskych bratov, ktorí hoci mali svoje plány, chceli ísť do kláštora, neodmietli výzvu cisára a vydali sa na veľkomoravskú misiu. Aj nás povzbudil týmto príkladom dvoch bratov, aby sme sa nedržali svojich predstáv, ale prijali aj iné rozhodnutia, ktoré nie sú podľa našich predstáv. Na konci omši nasledoval krásny obrad požehnania krížikov, ktorí sme potom každý dostali. Po slávnostnej sv. omši nasledoval obed. Tak nás čakala ešte spoločná prednáška Marca Rupnika, ktorý nás vo svojom príhovore upriamil na cestu ku kňazstvu. Poukázal na dôležitosť skúsenosti s Kristom ako vykupiteľom, spasiteľom, ktorý zachraňuje a vyvádza z ríše smrti. Na konci nás povzbudil slovami, aby sme na tejto ceste, aj keď padneme, nezúfali, ale stále vstali tak, ako Kristus na svojej Krížovej ceste a išli stále ďalej. Po tejto prednáške sme sa zhromaždili do rôznych skupín, pričom každá skupina mala krátku prezentáciu na danú tému. Celý program sa končil krásnou pobožnosťou k Panne Márii, ktorú pripravili naši grécky spolubratia z Prešovského kňazského seminára, takzvaný „Akatis“. Po tejto pobožnosti, ktorá skončila okolo 16:30 hod., sme sa vrátili naspäť každý do svojich rodín v Napajedlách. Celá púť nášho kňazského seminára sa končila až v nedeľu a to sv. omšou a tak obedom v rodinách. Veľkým povzbudením boli pre nás aj rodiny, u ktorých sme bývali a ktorí nás prijali. Táto skúsenoť a púť verím, že obohatila každého a priniesla mnoho duchovných zážitkov. Nakoniec s vďakou, no už aj s túžbou byť doma, sme po dlhej sedemhodinovej ceste dorazili do Košíc. Myslím, že aj za tohto ročnú púť máme čo ďakovať Bohu a našej nebeskej matke Márii.