Ako to už býva zvykom, prvá októbrová nedeľa patrí odpustovej slávnosti v Obišovciach. Tak to bolo aj tento rok. Odpustovej slávnosti sme sa zúčastnili aj my bohoslovci.

Do Obišoviec sme putovali rôznymi spôsobmi. Ôsmi bohoslovci sa rozhodli putovať peši, teda absolvovali púť so všetkým, čo k tomu patrí. Z Košíc vyrážali o piatej hodine ráno a do Obišoviec dorazili o pol desiatej. Ďalšia väčšia skupina chlapcov si chcela ušetriť svoje nohy a tak si za svoj dopravný prostriedok zvolila vlak alebo auto. Ešte ostala najmenšia skupina, ktorú som tvoril ja, Šimon Škvarko, a František Bujňák, ktorí sme putovali bicyklami.

V Obišovciach sme sa postretávali so svojimi rodinami a známymi. K Matke Božej sme všetci priniesli svoje osobné prosby, prosby za svojich blízkych a určite každý jeden z nás sme odovzdali Márii svoje kňazské povolanie.

Slávnostná svätá omša začala o 10.30 hod. ktorú celebroval pomocný košický biskup Mons. Marek Forgáč. V homílii nám otec biskup priblížil modlitbu ruženca. Podotkol, že ruženec je modlitba jednoduchá, ale hlboká. Predstavil ruženec ako modlitbu, ktorá je zjednocujúca a zároveň modlitbou pokoja. Upozornil na individualizmus, ktorý je veľmi charakteristický pre terajšiu dobu. Práve ruženec má mať svoje miesto v tomto individualizme, modlitbou ruženca sa máme usilovať o zjednocovanie našich rodín, zväzkov. Ďalej nás má ruženec viesť k pokoju a to tým, že táto modlitba si vyžaduje určitý čas a mala by byť prednášaná v pokoji. Otec biskup ďalej podotkol, že niekedy sa čas meral ináč. Ako príklad uviedol svoju starú mamu, ktorá vedela, že cesta z domu do kostola trvá dva ružence. Tým nás otec biskup akoby vystríhal, aby sme sa nedali strhnúť touto dobou uponáhľanosti a zmätku. Žime jednotu, žime v pokoji.

Toto je zopár myšlienok z homílie otca biskupa Marka, ktorými nás iste všetkých povzbudil a nadchol k pravidelnej modlitbe svätého ruženca.

Viac fotiek je vo fotogalérii