Po duchovných cvičeniach nastal v našom seminári čas znovu sa duchovne obnoviť. Duchovnú obnovu, ktorá trvala od piatku 18.10. večera do nedele 20.10.2013 rána, viedol pán kaplán z Univerzitného pastoračného centra v Košiciach o. Jozef Kohút. Prvú meditáciu uviedol myšlienkami nášho patróna sv. Karola Boromejského o duchovnom živote kňaza a dôležitosti modlitby v jeho živote. Neskôr nás povzbudil, aby sme vždy dôverovali Bohu a snažili sa dôverovať svojim blížnym aj napriek sklamaniam, ktoré sme v živote prežili. Pretože Boh nám, mne i mojim blížnym okolo mňa dôveruje. Túto prednášku zakončil vetou: „ Aj keď Ho práve my mnohokrát sklameme, On nad nami palicu neláme“, a vyzval nás k modlitbe a meditácii nad ľuďmi, ktorým dôverujem ja, ktorý môžu dôverovať mne, a ktorých som práve ja v živote sklamal.

V sobotu ráno, po modlitbe ranných chvál a spoločných raňajkách, sme sa zamýšľali nad životom a učením sv. Pavla z Kríža, ktorý pripisuje veľký význam a vyzýva všetkých k meditácií nad Ježišovým umučením, tzv. pašiami. Tu sa nám zjavuje ako nás Boh veľmi miluje a aký dôležitý význam má v našom živote utrpenie. Bola spomenutá taktiež myšlienka Sv. otca Benedikta XVI. : „Vymazaním akéhokoľvek utrpenia zo sveta by sme vymazali aj akúkoľvek lásku.“ Máme si uvedomiť, že práve v utrpení sa ľudia zbližujú, v utrpení nás Kristus spája so sebou. Rozjímaním nad Kristovým utrpením sa pripravujeme na prijatie a správne prežívanie nášho utrpenia, ktoré prichádza do života každého z nás. Taktiež kríž nášho života nás očisťuje od hriechov. Samotné utrpenie nie je cieľom, ale vedie k nebeskej oslave, je to prostriedok k spáse. Kríž nevyhľadávame, ale ho prijímame. V živote by teda nemalo ísť o množstvo vytrpenej bolesti, ale o veľkosť prežitej lásky. O. Jozef túto meditáciu zakončil myšlienkou bl. Jána Pavla II.: „Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.“

O 10:30 sme sa ponorili do našej v poradí tretej úvahy. V nej sme sa zamýšľali nad správnym prežívaním sv. omše, ktorá je vrcholom samotného kňazstva. Tu sa s nami o. Jozef podelil o svoje skúsenosti a myšlienky z prežívania sv. omše. Prešiel s nami úkony pri sv. omši od pobozkania oltára kňazom, cez mnohé významy prežehnania sa a výzvy kňaza „Modlime sa.“ Povzbudil nás k hlbšiemu počúvaniu Božieho slova, ktoré ako sám povedal: „...je, chvála Bohu, dôležitejšie ako samotná kázeň kňaza. Je síce dôležitá, ale to najdôležitejšie už pred kázňou odznelo, a ešte odznie pri Eucharistickej modlitbe a samotných slovách premenenia.“ Potom sme prešli k modlitbe „Otče náš“, ktorá nás vedie priamo do Božieho srdca. Je to teda modlitba, ktorá otvára Otcovo srdce pre nás. Na záver prednášky nám vysvetlil dôležitosť prijímania Eucharistie do nášho srdca a tým aj v ňom pôsobiaceho Ducha Svätého, ktorý nás vytrháva z kontextu všednosti každodenného života. Máme si uvedomiť, že ako je vrcholom manželstva intímne spojenie muža a ženy, tak vrcholom kňazstva je slúženie sv. omše. Práve tu sme aj diablom najviac pokúšaní. Lebo vie, že v týchto úkonoch možno najhlbšie prežiť lásku v odovzdaní sa a tak aj pochopiť a prijať do života skutočnú Lásku, ktorou je Boh.

Vrcholom duchovnej obnovy bolo slávenie sv. omše, kde sme boli znovu posilnení zo stola Božieho slova a Božieho tela. O tretej hodine sme sa ponorili do Božieho milosrdenstva modlitbou KBM pri vyloženej Sviatosti Oltárnej. Duchovnú obnovu sme zakončili v nedeľu ráno spevom a modlitbou slávnostných ranných chvál.

O. Jozefovi Kohútovi so srdca prajeme a v modlitbe vyprosujeme veľa Božích milostí a požehnania do ďalších dní jeho kňazskej služby. Úprimne mu ďakujeme za jeho čas, prípravu a námahu, že prišiel medzi nás a svojim slovom, skúsenosťami i príkladom nás povzbudil k hlbšiemu prežívaniu sv. omše, taktiež k pochopeniu zmyslu utrpenia každodenného života a stále úpenlivejšiemu prežívaniu vzťahu s naším Pánom, Ježišom Kristom, ktorého sme sa rozhodli nasledovať.