Po prázdninách a pred začiatkom nového školského roka sa všetci bohoslovci Kňazského seminára sv. Karola Boromejského vždy najprv pripravia duchovne, a to utiahnutím sa do úplného ticha na päťdňové duchovné cvičenia, odrezaní od sveta. V Jezuitskom exercičnom dome v Prešove, sme si vykonali duchovné cvičenia pod vedením Mons. ThDr. Mariána Bublinca, PhD., kňaza Banskobystrickej diecézy, o veľmi dôležitej téme pre nás, budúcich kňazov – o modlitbe, s názvom „Pane, nauč nás modliť sa...“.

Povzbudzoval nás, aby sme sa počas týchto duchovných cvičení seriózne zahĺbili do ticha a nebáli sa ho, lebo práve v tichu môžeme nadviazať s Bohom hlboký dialóg modlitby, a tak ľahšie počuť Boží hlas v srdci. Ponúkol nám zaujímavý pohľad na ticho, a to, že sa niekedy v našich modlitbách nedočkáme jednoznačnej odpovede, ale práve v tom tichu mlčanlivosti Boha je zahalená jeho odpoveď – Boh odpovedá tichom.

Otec Marián nás viedol prednáškami o modlitbách samého Krista so zámerom učiť sa od Pána modliť sa, ako aj o potrebe a dôležitosti modlitby v živote bohoslovca a budúceho kňaza. Ako úvod do modlitieb Pána Ježiša a pripraviť pôdu pre to, ako má vyzerať naša modlitba, nám predstavil patriarchu Jakuba ako zápasí s Bohom a zvoláva: „nepustím ťa, kým ma nepožehnáš“ (Gn 32,27). Týmto nám ukázal, že modlitba je vždy dráma, v ktorej musíme ustavične zápasiť a prosiť Boha o požehnanie. S týmto vedomím nasledovalo predstavenie hlavnej časti, modlitby Pána Ježiša. V rôznych situáciách svojho života je Pán Ježiš hlboko ponorený do modlitby, všetko prežíva spojený so svojím Otcom. Pán Ježiš sa modlí v čase milosti a radosti pri svojom krste v Jordáne, modlí sa pri oslobodení človeka z choroby i hriechu, modlí sa za svojich najmilších pri svojej veľkňazskej modlitbe, aby boli posvätení pravdou a ochránení od zlého, modlí sa v čase svojej agónie v Getsemani pred strachom z kalicha, ktorý mu Otec ponúka, a modlí sa i v prežívaní pekelnej samoty na kríži, keď sa nevinný stal pre nás hriešnikov hriechom? Na kríži Boh Otec mlčí – „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15,34) – Otec nedáva odpoveď hneď, ale Ježiš nezúfa, dôveruje svojmu Otcovi a odovzdáva sa mu úplne „do tvojich rúk, porúčam svojho ducha“ (Lk 23,46). Odpoveď zaznie o tri dni neskôr: „Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil“ (Ž 2,7) – slávne vzkriesenie Ježiša Krista a jeho víťazstvo nad hriechom a smrťou.

Vo všetkých situáciách svojho života, zohráva modlitba podstatný element vzťahu Pána Ježiša so svojím Otcom a práve tým, je pre nás príkladom, aby sme i my všetko čo sa v našich životoch deje prežívali v duchu modlitby a s úplnou dôverou v Boha. Pri modlitbách Pána Ježiša nám otec Marián práve toto priblížil. Povzbudil nás, aby sme nezabúdali na modlitbu, aby sme v nej boli vytrvalí na kolenách pred bohostánkom, a aby sme úprimne verili v obrovskú silu modlitby, že v nej vždy nájdeme oporu, silu a odpovede čo a ako ďalej. V konečnom dôsledku, modlitba má premieňať naše srdcia, aby sme sa stali takým človekom, akým bol Ježiš Kristus – človekom modlitby.