V poradí sedemnásty víkend roku 2013 sme sa my, bohoslovci prvého ročníka, vybrali na druhý spoločný ročníkový výlet. Tentoraz sme si ako destináciu zvolili krásnu dedinku zopár kilometrov od poľských hraníc – Malý Lipník.

Obec sa nachádza v malebnom prostredí Pienin, v blízkosti toku rieky Poprad. Víkend sa pre nás začal hneď po piatkovom obede, kedy sme už vopred pripravené veci naložili do áut a vyrazili sme na cestu. Hneď ako sme dorazili a ubytovali sa v miestnej chatke, vybrali sme sa na prvú poznávaciu prechádzku okolím. Deň sa pomaly chýlil ku koncu, a tak sme si pripravili večeru a zbierali sily na plánovanú sobotnú túru.

V sobotu ráno, hneď po raňajkách, sme nastúpili do áut a odviezli sme sa pod ľubovniansky hrad, kde sme sa rozdelili do dvoch skupín a vyrazili sme. Tí menej turisticky zdatnejší obdivovali krásy hradu a blízkeho skanzenu, zatiaľ čo druhá skupinka schopnejších turistov sa vybrala na Jarabinský prielom. Vyčerpaní, no plní nových zážitkov sme sa všetci spolu stretli podvečer na chate, kde už rozvoniaval fajnový guláš. Vyzeralo to tak, že príjemne prežitý sobotný deň zakončíme len tak posedávaním pri ohni, hraním spoločenských hier a relaxovaním, až do momentu, kedy sme si spomenuli, že sme so sebou z Košíc zobrali aj futbalovú loptu. Viacerí sme si uvedomili, že v sebe predsa len ešte nejaké sily pozbierajú a tak sme sa rozhodli ísť na miestne futbalové ihrisko. Ako sa patrí, po futbale bolo potrebné znovu nadobudnúť stratené kalórie, načo nám výborne poslúžila večerná opekačka.

Ani sme sa nenazdali a zobudili sme sa do nedeľného rána – posledného dňa našej víkendovky. Dohodli sme sa, že sa cestou domov zastavíme v neďalekej Litmanovej – pútnickom mieste (nielen) našich bratov gréckokatolíkov. Miestny kňaz nám výborne poslúžil svojím slovom a rozpovedal nám celý príbeh litmanovskej hory Zvir.

Celý víkend sa niesol v radostnom duchu. Z časti sa nám podarilo zabudnúť na povinnosti, ktoré na nás čakajú v seminári, najmä na blížiace sa skúškové obdobie. Voľný čas sme venovali najmä budovaniu spoločenstva medzi nami. A to nielen pri rozličných hrách, rozhovoroch, speve a športe, ale to najkrajšie spoločenstvo sme vytvorili pri svätých omšiach. Každý z nás bol rád, ak mohol nejakou službou priložiť ruku k dielu. Vďaka tomu sa nikdy nestalo, aby nebolo včas navarené, prestreté, umytý riad a pod... Naplnený radosťou a pokojom nad spoločne stráveným víkendom v prírode sme sa cestou zastavili v Prešove, aby sme sa osviežili zmrzlinou. Už teraz sa všetci tešíme na ďalší spoločný výlet, avšak už ako trošku skúsenejší – druháci.

Fotoalbum z tejto akcie