Zaradoval som sa, keď mi povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho!“ Tieto slová 122. žalmu recitoval každý nábožný Žid, keď kráčal do jeruzalemského chrámu, aby sa zúčastnil Pánových sviatkov. Aj v kresťanskej tradícií je veľmi silno zakorenený zvyk putovania na milostivé miesta, z ktorých najznámejšie sú: Santiago de Compostela, či nám bližšie Levočská hora alebo Gaboltov.

Stáročia naši predkovia putujú do mariánskych svätýň, aby si vyprosili potrebné milosti pre seba i svojich blížnych. I traja bohoslovci sa tento rok vydali na púť k Panne Márii Obišovskej, aby tak ukončili Rok Sedembolestnej a prosili za seba a svoje povolanie a zároveň Matke Božej predniesli prosby celého nášho seminárneho spoločenstva.

Pútnici vykročili na svoju cestu včasráno, pretože pred sebou mali 20 km trať okolo Hornádu. Na rozdiel od minulého roku bolo tohtoročné počasie priaznivo naklonené, a preto sme nemali väčšie problémy, až na jeden krátky úsek lesom, kde sme sa neraz pošmykli, avšak aj to patrí k putovaniu.

Tesne pred cieľom sme sa spojili s trinástimi pútnikmi z košickej farnosti Kráľovnej pokoja, na čele ktorej šiel vdp. Roman Haško. Aj keď cesta nepatrila k tým najdlhším, všetci sme pociťovali veľkú radosť, keď sme počuli zvony, ktoré nás vítali a uisťovali nás o tom, že sme v cieli.

Vrcholom nášho putovania bola slávnostná sv. omša, pri ktorej sme sa stretli s našimi ostatnými spolubratmi. Z homílie o. biskupa Stanislava by som zdôraznil azda toto: „Ak chceme, aby sa v našich rodinách diali zázraky, berme do svojich rúk ruženec a modlime sa ho! Nezabúdajme na odkaz pápeža Leva XIII. a dennodenne vzývajme sv. Michala archanjela, aby nás, naše rodiny i náš národ chránil od diabla!“