V roku 1989 zažilo vtedajšie Československo na námestiach mohutnú vlnu veľkých zhromaždení. Ich cieľom bolo vydobyť slobodu pre ľudí, ktorí boli zotročení ideológiou komunizmu. Po 30 rokoch sa ľudia zišli znova (už tretíkrát), no namiesto kľúčov držali v rukách biele vlajky. Cieľom tohto zhromaždenia – pochodu, bolo vydobyť slobodu pre nenarodené deti, ktoré ešte nemôžu kráčať, či niečo povedať. Pre starých a chorých, ktorí už nevládzu bojovať sami za seba. Preto musí za nich bojovať niekto iný.

My sme z nášho seminára vyrazili ráno 02:30. V Bratislave nás čakala spoločná omša v Inchebe, po ktorej sme sa centrom Bratislavy presunuli na Námestie Slobody, kde sa pochod začínal. Pre enormné množstvo ľudí, všetci nemohli prejsť trasu pochodu. Dôležitá však bola ich prítomnosť. Čo dodať na záver? Možno sa pýtate, čo pochod zmenil, či mal vôbec zmysel? Myslím, že zmysel mal, 50 000 ľudí si našlo v nedeľné popoludnie čas a spoločne vytvorili jednu veľkú rodinu, ktorá ukázala celému Slovensku, že kráča tou istou cestou – cestou života.

Ďalšie fotografie: » Fotogaléria «