Ježišovo podobenstvo o dobrom pastierovi sa na prvé počutie považuje za úplne jasné a mnohí vypínajú pozornosť, keď sa začína čítať. V prípade nás moderných kresťanov vypínaním pozornosti pri počúvaní Božieho slova dochádza k vzniku zaujímavého fenoménu, ktorý dostal pracovný názov „svätá hmla“. A vďaka svätej hmle sa pri rozprávaní o dobrom pastierovi redukuje reč na niekoľko okruhov o tom, aký dobrý pastier je Pán Ježiš, ako máme byť dobré a poslušné ovečky a ako sú (alebo aspoň by mali byť) kňazi dobrými pastiermi. Takto dookola omieľané frázy sú dokonalým uspávacím prostriedkom pre všetky generácie prítomné v kostole. Evanjelium je však radostnou zvesťou – správou, ktorá burcuje k životu a nie tou, ktorá ho berie. O čom teda je podobenstvo o dobrom pastierovi? V prvom rade o ovčinci, z ktorého je potrebné vyjsť, aby ovečka našla pastvu. Je zaujímavé, že pastva je mimo ovčinca. Do neho vchádza zvonku Dobrý pastier. Nie je v ovčinci, lež vchádza doň zvonku. V kontexte Jánovho evanjelia je to obraz vtelenia vykreslený už v úvodnom prológu: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). Dôvod, pre ktorý do ovčinca vstupuje Dobrý pastier, je dvojaký: ten, že sú to jeho ovce a záleží mu na nich; a druhý, aby im priniesol plnosť života. Opäť to ladí s úvodom Jánovho evanjelia: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí“. Ovčinec je teda svet, do ktorého vstupuje Božské Slovo – Ježiš Kristus – Dobrý pastier. Tento ovčinec je však oplotený, resp. ohradený. A preto podobenstvo je v druhom rade o bráne ovčinca. Ježiš, ktorý sa identifikuje s postavou dobrého pastiera, vchádza do ovčinca cez bránu, nie cez plot. Cezeň totiž vchádzajú zlodeji a zbojníci. Otázkou namieste je určite povaha onoho oplotenia. Prechod cezeň nemusí byť smrteľný pre zlodeja alebo zbojníka či vlka. Pre ovcu však určite smrteľným je. Cez plot sa prenáša resp. prehadzuje už len zabitá ovca. Živá vychádza z ovčinca len cez bránu, cez ktorú je prevádza pastier vďaka svojmu hlasu. Pastierov hlas je hlasom života, ktorý rezonuje v každej ovečke ovčinca. Je to hlas, ktorý vonia „zelenou pastvou“ – životom. Túto Ježišovu obraznú reč učeníci nepochopili. Preto im hovorí, že on je tou bránou do ovčinca. On ako dobrý pastier prichádza „cez seba“. Slovami Origena – On je Božím kráľovstvom – iba v ňom a cez neho má človek prístup k zelenej pastve večného života. Iba v ňom a cez neho má človek prechod cez oplotenie „ovčinca“, ktorým je smrť zvierajúca svet i ľudí svojou obručou. Kristus Vykupiteľ človeka je pre neho bránou, Božou odpoveďou na jeho volanie po živote. Najkrajšou časťou podobenstva je prisľúbenie Ježiša Dobrého pastiera, že kto vojde cez neho, bude spasený, lebo bude vchádzať i vychádzať k zelenej pastve. Bude vo svete, ale nebude zo sveta. To je prisľúbenie života Cirkvi ako nového ovčinca s otvorenou bránou a stále znejúcim pastierovým hlasom. Tu majú miesto sviatosti Cirkvi počnúc krstom a končiac sviatosťou Kristovho kňazstva. Pozývam vás všetkých vyjsť z onej „svätej hmly“ a znovu sa započúvať v podobenstve o dobrom pastierovi do slova života.