Vo všetkých troch liturgických cykloch roka, je hlavnou postavou štvrtej Veľkonočnej nedele Ježiš, vyobrazený, ako dobrý pastier. Preto sa táto nedeľa nazýva, aj nedeľou Dobrého pastiera. Bohoslužba slova nedele nám prináša nádhernú zvesť: Pán je našim pastierom, koho sa máme báť?

V prvom čítaní počujeme odpoveď Petra, po uzdravení chromého, potom čo ho židovskí predstavení nechali zavrieť do väzenia. Peter stojí pre Veľradou a naplnený Duchom svätým , prednáša svoju obhajobu. Celá Petrova reč smeruje ku označeniu Mesiáša. Najskôr prehlasuje čiou mocou a pod akým menom vykonal toto zázračné uzdravenie, nie ako prejav ľudskej moci, ale prejav moci Ježišovho mena.

Uzdravenie chromého je dôkazom, že Ježiš je prítomný uprostred svojho ľudu, stále v ňom pôsobí a prináša nám spásu. Predstaveným ľudu - „staviteľom“ , Peter pripomína, že nikto nemá moc, prisvojiť si právo ovládať ostatných ľudí. Ale je potrebné múdro pospájať jednotlivé kamene tak, aby bola stavba pevná v Kristovi.

V druhom čítaní z listu sv. Jána, nám chce autor vyjadriť údiv nad tým, čo je základom nášho kresťanského života. Boh Otec nám prejavil svoju lásku tak, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze neho mali život. Jeho obetou na kríži, sme boli vykúpení z hriechu a skrze krst sviatostne ponorení do Kristovho veľkonočného tajomstva. Ale ľudia toto veľké tajomstvo lásky nechápu a preto ním pohŕdajú. Ježiš to predpovedal svojim učeníkom, preto svet nenávidí, tých, ktorí nie sú jeho a nepatria svetu. Ján vyzýva veriacich, aby sa vrátili k poznaniu viery a žili v milosti, ktorej sa im dostalo, keď ich Boh prijal za svoje adoptívne deti. Boli povolaní k účasti na Božej sláve, kde v jeho svetle spoznali pravdu o sebe samých. Vidieť Boha je blahoslavenstvo, ktoré Ježiš sľubuje tým, ktorí majú čisté srdce.

Dnešné Evanjelium nám ponúka obraz dobrého pastiera. V ňom Ježiš hovorí o vlastnom mesiášskom poslaní. V prvej časti sa Ježiš predstavuje, ako dobrý pastier, ktorý je protikladom ku zlodejom a lupičom, ktorí prišli pred ním. V Izraeli pastieri pásli svoje stáda na horách a v noci ich spolu strážili v ovčinci, kde sa ovce pomiešali. Ale ráno, keď pastier zavolal, podľa hlasu ho spoznali a išli za ním len tie, ktoré poznali jeho hlas. Pastier si na noc ľahol k bráne do ovčinca, aby chránil svoje ovce. Tak aj Ježiš volá svoje ovce po mene, a tie ktoré poznajú jeho hlas nasledujú ho na zelené pastviny, na ktoré chce priviesť všetkých , ktorých mu dal Otec. V antickom svete titulom pastiera sa označoval skutočný pastier stáda, ale aj pastieri, ako: králi ,kňazi a vodcovia Izraela. Ježiš sa odvoláva na Ezechiela (34, 1-5), v ktorom Boh cez proroka napomína vodcov -(pastierov Izraela).: „Beda pastierom Izraela, ktorí pásli samy seba! Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli, vykŕmené ste pozabíjali , no ovce ste nepásli. Slabé ste neposilňovali , choré ste neliečili, ranené ste neobviazali a stratené ste nehľadali ale násilím a hrôzou ste nad nimi panovali. A rozpŕchli sa, pretože nebolo pastiera a stali sa pokrmom poľnej zveri.“

Ježiš je ideálny pastier a vzor, pre duchovných a politických vodcov Izraela. (Ž, 23, 80). mProtikladom dobrého pastiera je v tomto prípade, najatý pastier za mzdu(v 12). Pravý a najatý pastier sa od seba líšia tým, ako sa správajú, keď hrozí nebezpečenstvo. Dobrý pastier neuteká a neopúšťa svoje stádo, ale nájomník vidí len osobný prospech a tak sa snaží zachrániť sám seba, preto ovce ostanú napospas vlkom, ktoré ich roztrhajú. Dobrý pastier, ktorým je sám Ježiš, neváha za svoje ovce položiť život, dokáže prijať skutočnú smrť za svoje ovečky, miesto nich. Tak dokazuje, že v jeho živote majú ony, prvé miesto. Z tohto dôvodu je postava Dobrého pastiera u Jána doplnená postavou baránka, dávajúceho život, ktorý na seba vzal hriechy sveta (Jn 1,29).

To nedokázal urobiť žiadny pastier, tak nám ukazuje, aká nepochopiteľná je Božia láska, jej veľkosť nemôžeme pochopiť ľudským rozumom ani vyjadriť našimi slovami. O láske dobrého pastiera sa vo (v. 14-15) hovorí, ako o poznaní. Ježiš chce tým vyjadriť, že je so svojimi ovcami spojený takým vzťahom, ako je zjednotený so svojim OTCOM. Sám hovorí: „Ako mňa pozná Otec aj Ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce“(v.15). Ježiš tu nehovorí len o svojich ovciach ale o všetkých ovciach, lebo prišiel, aby zhromaždil a zachránil celé ľudstvo pred zlými pastiermi, ktorí dovolia roztrhať ovce. Ježiš, ako dobrý pastier nás chce priviesť k svojmu Otcovi ako čistú nevestu, za ktorú dal svoj život , z lásky k nám. Hľadá nás po horách a pastvinách, kde sme zablúdili. Chce nás zobrať na svoje plecia, aby nás priviedol do svojho ovčinca. Ústami Ezechiela nám dáva nádej, že nás neprestane hľadať : keď hovorí: „Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich. Ako pastier navštívi svoje stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané. Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara. Stratené vyhľadám, odohnané navrátim, poranené obviažem, choré a slabé ochránim a budem ich pásť svedomito. Ježiš nám dáva znamenie podľa ktorého spoznáme či patríme do jeho ovčinca? „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony ma nasledujú.“ Ježiš sa pýta aj mňa: „Počúvaš hlas evanjelia, alebo hlas tohto sveta?